Absinth | La Fée
Halucinácie, zákazy, thujon, prekliati básnici, van Goghovo ucho, český absinth, zapaľovanie cukru, prekvapkávanie vody, louche efekt a mnoho ďalšieho. S absintom je spojených naozaj mnoho rôznych legiend a mýtov. Niektoré sú pravdivé, iné menej alebo vôbec.
V konečnom dôsledku je to ale vlastne úplne jedno. V prvom rade sa totiž jedná o skvelú dobrotu, ktorá si svojou výraznou chuťou našla milovníkov po celom svete.
Viac o absinthe sa dočítate v texte nižšie pod produktami.
Nielen pôvod, ale aj nápoj samotný je opradený mnohými legendami. Najznámejší z nich rozpráva o doktorovi Pierre Ordinaire, ktorý mal v roku 1792 na svojich cestách po Val de Travers absint vyrobiť. Nejednalo sa však o alkoholický nápoj, ale o všeliek podávaný na liečbu dny, epilepsie, obličkových kameňov a ďalších ťažkostí.
Jeho použitie, ako alkoholu je spojené až s menom majora Dubieda, ktorý mal od istých sestier Henriodových kúpiť recept a na začiatku 19. storočia začal s masovou výrobou v liehovare s názvom Dubied Père et Fils.
Ďalšou legendou spojenou s absintom sú jeho údajné halucinogénne účinky. Bol preto obľúbený prekliatymi básnikmi či Oscarom Wildom. Začiatkom dvadsiateho storočia bol dokonca v mnohých krajinách Európy zakázaný, ale v 90. rokoch zažil svoje znovuzrodenie.
Absint v Čechách
Jednou z mála krajín, kde sa v 19. storočí mohol absint popíjať boli práve Čechy. V roku 1920 Albín Hill založil likérku Hills a absinth, vďaka čomu sa nápoj stal veľmi populárnym – predovšetkým medzi českými umelcami, ktorí ho popíjali v umeleckých kaviarňach a vinárňach.
Výroba a zloženie absintu
Na výrobu absintu sú potrebné tri byliny, tzv. svätá trojica, a to palina, aníz a fenikel, ku ktorým sa pridávajú ďalšie prísady. Bylinná zmes sa maceruje a následne 2 až 3 krát destiluje. Po destilácii sa môže nápoj buď stáčať ako číry absint, alebo pokiaľ sa macerácia nepodarí, sa dofarbuje chlorofylom z byliniek, a tak získava svoju typickú zelenú farbu.
Absint obsahuje aj látku, ktorá sa volá thujon, tá sa do neho dostane macerovaním paliny. Prečo o ňom hovoríme? Je to práve thujon, ktorému sa pripisujú halucinogénne účinky a kvôli ktorému bol absint v mnohých krajinách zakázaný – túto domnienku vedci však vyvrátili. Thujon má vo vysokých dávkach účinky nervového jedu, avšak jeho koncentrácia v absinte je nepatrná a ani v skorších dobách nebola taká, aby mal thujon nejaké nežiaduce účinky.
Konzumácia absintu
Spôsobov, ako absint konzumovať je mnoho, jedným zo základných je riedenie vodou. Nápoj sa riedi v pomere 1:2 až 1:4, a to veľmi studenou neperlivou vodou. Obľúbený spôsob servírovania je podávať absint s kockou ľadu na lyžičke, ktorá leží na vrchu pohára.
V Čechách je populárny iný, veľmi efektný, spôsob konzumácie absintu. Absint sa podáva s kockou cukru, ktorý nasiakne absintom a zapáli sa. Cukor vďaka tomu skaramelizuje a začne odkvapkávať. Po dohorení sa karamel zamieša do absintu a drink je pripravený na konzumáciu.
Či dáte prednosť klasickému, vo svete najrozšírenejšiemu, spôsobu konzumácie alebo si trúfnete na odvážnejší variant, nechajte sa unášať na vlne absintového opojenia z čias prekliatych básnikov.